- Free U.F.O. MTB Clan Fiľakovo -
TRASY |
|
... tu pribudnú nejaké tie naše obľúbené trasy, výlety pre každého podľa jeho gusta... , neskôr aj orientačne dĺžka v km, poprípade odhadnuté prevýšenie, ...
Kondrádovský okruh (cca 23km)
 Nie veľmi náročný okruh čo sa týka dĺžky a času (cca 1h 30m, 23km). Vychádzame z malej železničnej stanice vo Fiľakove, po asfaltke do Bulhar. Pred touto dedinou už pekne vidíme náš najbližší cieľ a to vrch Veľký Bučeň (514 m n.m.). Na konci dediny cesta začína stúpať, po ľavej strane míňame rázcestie turistických chodníkov, pri ktorom zabočujeme stále po asfaltke doprava. Stúpame skoro až na samý vrchol, do sedla Veľký Bučeň, kde odbočíme z asfaltky do lesa vľavo a pokračujeme po modrej tur. značke. Nie veľmi naľavo, tam sa nachádza poľovnícka chata, pri ktorej sa dá poprípade oddýchnúť. Musíme sa dostať po chvíľke na žltú tur. značku. Pokračujeme prakticky priamo po nej, nie je kam odbočiť, až sa dostaneme prudkým zjazdom (pozor pri nepriaznivom počasí sa na ňom dosť šmýka) do Kondrádoviec. Pri vjazde do dediny po pravej strane míňame futbalové ihrisko, neskôr máme možnosť odbočiť doprava, kadiaľ sa vieme dostať do miestneho lomu, odkiaľ je pekný výhľad, ktorý si zaslúžime po prudšom výšľape. Odtiaľto sa dá prejsť lesom do Šídu, avšak obišli by sme chutný minerálny prameň. Takže sa radšej vrátime naspäť a v strede dediny odbočíme doprava (tu sa dá občerstviť v miestom pohostinstve) a následne doľava. Asfaltová cesta prejde na poľnú a asi po 500m konečne prichádzame k prameňu. Odtiaľ pokračujeme ďalej po ceste na ktorej musíme po asi 100m zabočiť doprava do lesa (pri elektrickom stožiari), kde nás čaká menší stupáčik, v tvare esíčka, nie však dlhý. Z najvyššieho bodu potom prakticky stále klesáme až do Šídu v lesnom prostredí (na prvom rázcestí sa dáme vpravo, pri druhom vľavo) k železnej bráne. Tú obídeme a už sme priamo v dedine, kde po nás budú po pravej strane vykrikovať počerní "huncúti" (no nie vždy). Zo Šídu potom absolvujeme necelé 4km po hlavnej asfaltovej ceste až do Fiľakova. Poprípade je ešte jedna možnosť ako sa napojiť na asfaltku až neskôr, a to tak, že v dedine odbočíme doprava na prvej križovatke na miestny cintorín (krátky stupák z panelov) a kolmo na túto cestu nadväzuje poľná, po ktorej keď sa vydáme, absolvujeme krátku časť v borovicovom lesíku s charakteristickou vôňou. Onedlho sa napojíme na spomínanú hlavnú cestu a nič nám nebráni úspešne zakončiť túto trasu opäť na malej stanici, poprípade si oddýchnuť pri nejakom občerstvení...
Kurínec
 Pri tomto okruhu vychádzame z Kondrádovského, teda vychádzame z malej železničnej stanice vo Fiľakove, po asfaltke do Bulhar. Pred touto dedinou už pekne vidíme náš najbližší cieľ a to vrch Veľký Bučeň (514 m n.m.). Na konci dediny cesta začína stúpať, po ľavej strane míňame rázcestie turistických chodníkov, pri ktorom zabočujeme stále po asfaltke doprava. Stúpame skoro až na samý vrchol, do sedla Veľký Bučeň, kde odbočíme z asfaltky do lesa úplne vľavo a o chvíľu sa ocitneme pri poľovníckej chate, pri ktorej sa dá poprípade oddýchnúť. Od nej sa vydávame po červenej turistickej značke (popri hrobe psíka), ktorá nás priamo zavedie až na Kurínec. Zo začiatku nás čaká kratší zjazdík, ktorý nás vyvedie z lesa, následne prejdeme oproti po okraj lesa (nebočíme ani vľavo ani vpravo). Zo začiatku bude terén obtiažnejší (záleží na tom, čo je na poli zasiaté), no postupne sa cesta mení na vychodenú, ktorou sa začíname „vlniť“ peknou krajinou. Na tomto mieste trasa vedie popri lese, z ľavej nás lemujú polia. Postupne sa dostaneme až na asfaltku pred osadou Majša, bočíme vpravo (stále po červenej) a opäť po asi 1,5km vchádzame do lesíka. Tu už vlastne začína modrý cyklistický okruh a to už sme prakticky v cieli. Dá sa tu posedieť pri vode, občerstviť v bufetoch...
Naspäť sa vydávame pokračovať po modrom cyklochodníku, takže obchádzame nádrž, prechádzame postupne na asfaltku popri chatkách a na konci sa mierným stúpaním opäť dostávame na poľnú cestu, ktorá nás o chvíľu zavedie do lesa. Modrá značka nám nedovolí stratiť smer. Dôležité bude, aby sme správne odbočili do dediny Gemerček. Odbáča sa prakticky v mieste, kde sa cyklochodník stáča na sever, my však bočíme doľava (na tomto mieste sa tu nachádza turistická tabuľa, kde to je všetko popísané) na juh dolu zjazdíkom. Znova sa dostávame na asfalt, po ktorom vystúpame na kopček oproti, z ktorého zjazdíme do Hodejova. Na križovatke bočíme doprava a po hlavnej ceste pokračujeme do Blhoviec. Za touto dedinou budeme našťastie bočiť na poľnú a lesnú cestu. Presnejšie to je za železničným priecestím, asi po 1,5km doprava cez panelový násyp a koľajnice (pri bielej búdke). Odtiaľto nás čaká zaujímavý prechod Čakanskou dolinou. Zo začiatku nás čaká prechod rovinatou dolinou, ktorá sa postupne mení na mierne lesné stúpanie, ktoré až tesne pred koncom prejde v strmšie. Na prvom rázcestí bočíme doprava, na druhom doľava. Hore na hrebeni potom len sledujeme cestu, ktorá nás zavedie zjazdom na začiatok do Šídu, pokračujeme rovno na asfaltku, kde bočíme doľava a o chvíľu sme už na hlavnej do Fiľakova. Primášsko-šiatorský okruh
Karanč (zo slovenskej strany) (39km)
Začiatok je obligátny, teda pred Gymnáziom. Odtiaľto pôjdeme po asfaltke až skoro po hranicu s Maďarskom. Alternatíva, ako vynechať časť asfaltovice, je ísť cez Primáš. Pred hraničným priechodom sa po pravej strane nachádza reštaurácia Malý mlyn, ku ktorému zabočíme, prejdeme cez potok a pokračujeme naľavo, minieme tunel a držíme sa priameho smeru. Neskôr sa dostávame na asfaltovú cestu, postupne ňou mierne stúpame až do miesta, kde sa naša cesta stáča doľava, no dá sa ísť aj doprava po kamenistej poľnej ceste. Smerom doprava je to dlhšie, ale na druhú stranu prakticky stále v sedle biku (stúpania sú v pohode). Doľava je to ľahšie, avšak je tam jeden zvlášť strmý úsek na ktorom sa len dá tlačiť bike. Ku koncu stúpania, blízko hranice, míňame po pravej strane studničku, pri ktorej sa dá doplniť voda, ak nie je extrémne sucho. Hranicu budeme pretínať v kolmom smere a aj ďalej budeme v tomto smere pokračovať úzkym (po žltej tur. značke) chodníčkom na maďarskú stranu. Po necelých 50m sme už na vychodenej ceste (červ. tur. značka) a stúpame po nej ďalej nahor. Ostávajú nám už len 4 krátke stúpania a sme na samom vrchole. Odporúčame výjsť na vyhliadku, z ktorej je v prípade dobrého počasia a viditeľnosti úchvatný výhľad na Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Mátru...
Naspäť sa vraciame maďarskou stranou po dlhom zjazde, viacmenej kamenistom (po červ. tur. značke), ktorý nás zavedie až pred Salgotarján na hlavnú cestu, bočíme doľava a máme pred sebou 19 kilometrov po asfaltke do Fiľakova. Karanč (z maďarskej strany)
Gemersko - dechtárský okruh
Ako inak, vychádzame spred gympľa. Odtiaľ sa vydávame na veľkú železničnú stanicu, popri koľajniciach do Beliny a cez Olšiaka sa prehupneme cez polia pred Čamovce. V strede dediny, za miestnym pohostinstvom odbáčame doľava k miestnej železničnej stanici, prejdeme cez koľajnice a esíčkovite vystúpame po asfaltke do miestneho sadu. Tu nás čaká pohodové pohupovanie sa hore dolu stále po asfaltovej ceste až do Hajnáčky a opäť pred železničnú stanicu. Pokračujeme stále popri koľajniciach z jednej strany s rodinnými domčekmi na strane druhej. Míňame železničný podchod a dostávame sa na hlavnú cestu. My sa vydávame do Hajnáčky. Pokračujeme až pred kostol, pred ktorým bočíme doľava. Tu sa nám ponúka návšteva vývalého hradu a nedá sa nespomenúť miestna krčmička, ktorá poskytne akurátne občerstvenie. Pokračujeme stále po ceste, po pravej strane míňame miestnu vychýrenú pekáreň, poľavej strane odbočku na už spomínaný hrad (jeho strašne málo pozostatkov), až sa dostaneme na koniec dediny. V týchto miestach cesta už začína stúpať, avšak neskôr bude samozrejme klesať po spevnenej asfaltovej ceste v prostredí lesa. Tam kde sa táto cesta končí, začína poľná cesta vpravo, ktorá nás dovedie do Gemerských Dechtárov.
Pohanský okruh (34km)
 Vychádzame buď od gympľa alebo z malej železničnej stanice. Odtiaľ zabočíme doprava a stále po hlavnej asfaltke prejdeme až do Šuríc. Na prvej križovatke v dedine za kostolom odbáčame doprava. Poľavej strane môžeme využiť „vodné výčapy“ na doplnenie fliaš a pokračujeme skoro až na koniec dediny. Ešte predtým sa nám však naskýta možnosť odskočiť si na Soví hrad, avšak len po vlastných, no stojí to za to... Pred spomínaným koncom dediny odbáčame doľava (drevená značka na elektrickom stĺpe), odkiaľ sa cesta zmení na kamenisto-lesnú cestu. Odtiaľto sa začína tiahlo stúpať asi 4km s 349 metrovým prevýšením. Pri prvom rázcestí bočíme vľavo, pri druhom vpravo (vlastne stále musíme stúpať, takže inej voľby niet). Neskôr dôjdeme na rázcestie zelenej turistickej značky a začiatok červenej, ktorá nás dovedie až k cieľu. Akonáhle vystúpame posledné prudšie stúpanie a vyjdeme z lesa, stočíme to doľava (treba dávať pozor na malé kríky trčiace všade po ceste, ktoré sa zapichujú do kolies svojimi ostňami). Keď už budeme na „náhornej“ plošine, po ľavej strane vidíme vykrývač a aj tu dávame pozor, aby sme nedostali defekt, takže sa posledných cca 150m odporúča tlačiť. Vyberieme sa doprava k dubom (červ. tur. značka na nich je) a pomaly sa dostávame k cieľu. Tu sa nám naskytuje výhľad na maďarskú Mátru, Karanč, Medves, vodné nádrže Tachty a Petrovce ... Aj pod nami sa nachádzajú zaujímavé skalné čadičové útvary. Dokonca aj suťové more so suťovou jaskyňou, Ľadovou trhlinou..Po konečnom odpočinutí a dostatočnom pokochaní sa je najlepšie pokračovať naspäť po červenej turistickej značke smerom do Obručnej, teda od vyhliadky asi po 40tich metroch zabočíme doľava na úzky chodníček pomedzi stromy, ktorý má svoje čaro. Takto sa postupne dostaneme do sedla Garád, ďalej stále po červenej až dolu k partizánsku pamätníku pri Obručnej. Odtiaľto sa napojíme na asfaltku, potom ďalej rovno až na hlavnú v Radzovciach. Po nej pred Biskupicami odbáčame do Beliny, kde po prejdení mostom bočíme vľavo, kde nás čaká nenáročný rovinatý terén k "Olšiakovcom", ďalej popri koľajniciach až na železničnú stanicu a cieľový bod.
Kľačanovský profil (26km okruh) (30km tam a späť) (33km cez TVysielač)
Od gympľa sa poberáme hlavnou cestou cez penzión Pepita na Ratku. Po vyše troch kilometrov ku koncu stúpajúcej asfaltky odbáčame doprava na kamenisto poľnú cestu. Držíme sa priameho smeru alebo teda vpravo pri odbočkách. Takto sa dostaneme k novej skládke močovky, za ktorou je vstup do lesa. Ani tu v lese nemáme prakticky možnosť zle odbočiť, stále sa držíme vychodeného smeru. Po kratšom zjazdíku dochádzame k asi 50m úseku s malinčím, takže pozor na defekty (hlavne v lete). Potom to nastupujeme na kvalitnejšiu poľnú cestu, bočíme vľavo o 180 stupňov, ktorou sa budeme mierne pohupovať hore-dole a kľukatiť medzi poliami. Cestou budeme míňať nejeden posed, krmeľec... Ku konci poľnej cesty stúpame (je upravená po kolesovom nakladači) k blízkosti lesa, do ktorého bočíme vľavo (hneď prvá vychodená odbočka) po následnom zjazde. Jeho krátkym prejazdom sa dostávame na lúku, stáčame sa vľavo k osamelému stromu a krmeľci, všetko po vychodenej cestičke popri lese. Cestička sa začne stáčať vpravo a klesať, no my sa napojíme na začínajúcu paralélnu cestu vľavo (teda opäť o 180 stupňov), ktorou vchádzame do lesa. Vyšliapeme krátky stupák a neskôr sa vynorujeme na ďalšej lúke, zas ju prejdeme po vychodenej ceste, znova do lesa vchádzame, z ktorého sa ako ináč vynárame na ďalšej lúke. Odtiaľto už prakticky pokračujem otvorenou krajinou s pekným výhľadom. Neskôr míňame po pravej strane kameňolom a v týchto miestach začína prudký a nebezpečný zjazd, pretože je štrkovitý a veľkokamenistý. Na jeho konci vychádzame na asfaltovú cestu, zabočujeme vľavo na Trebeľovce. Tu sa naskýta možnosť občerstvenia v miestom pohostinstve. Ďalej potom pokračujeme po asfaltke, odbáčame vľavo smerom na Ratku (po kratučkom zjazdíku od krčmy). Pohodovou a kľudnou cestou sa dostávame až na križovatku pred Ratkou, bočíme vľavo, vyjdeme stupáčik, na jeho konci máme Fiľakovo ako na dlani a nič nám nebráni zjazdom zavŕšiť celú trasu pred gympeľ.
Ešte tu však máme jednu možnosť a to takú, že z krčmy pokračujeme ďalej popri kostole dolu zjazdíkom, neodbočujeme na Ratku, ale pokračujeme k futbalovému ihrisku, bočíme k nemu a začíname postupne stúpať až k vysielaču po asfaltke. Na vrchole prejdeme na lesnú cestu, ktorou pokračujeme ať k lesu do ktorého vojdeme. V ňom sa držíme dvakrát naľavo, musíme chvíľu klesať až dôjdeme ku koncu tohto zjazdu do takého údolia kde sa križujú cesty. My však bočíme ešte na vľavo skoro o 180 stupňou a začíname stúpať. Po pravej strane sa nám núka pár výhľadov. Prakticky nemáme nasledujúce metre kde odbočiť, ani stratiť smer, takťe stále napredujeme po ceste lesom, až po zjazde nevyjdeme na lúku. Po jej ľavom okraji, cesta pokračuje stúpaním k okraju lesa, pri ňom bočíme vpravo a nič nám nebráni postupne zjazdom dôjsť až do Malej Ratky, kde sa vlastne napojíme na cestu ať do Fiľakova.
Knedlov okruh
Okruh pomenovaný podľa vážneho bajkera, ktorý ale váži menej ako ja. Ide o krátku akciu (cca 1 hodinka), vhodnú pre tých, ktorí sú cez týždeň dlhšie v práci, alebo sa nechcú trhať od rodinky na dlhšie, ako napríklad ja. Začína sa z malej stanice vo Fiľakove. Vyberieme sa smerom na Šíd a asi po 50m od prechodu cez koľaje na miernom kopčeku odbočíme z asfaltu doľava na cestičku vedúcu do záhradiek. Začína stúpanie, počas ktorého míňame záhradky a vyššie napravo i telefónnu vežu čičo. Potom chvíľku rovinka i klesanie a opäť vľavo stúpanie až k okraju lesa. Tu odbočíme napravo a stúpame asi 50m po lesnej ceste hore. Odbočíme doľava na vyšľapaný stúpajúci chodník (stromy označené bielou farbou) končiaci až na vrchole Kakashillu (Kakashegy). Hore sa napájame na lesnú cestu doľava a pri prvej odbočke doprava pokračujeme ďalej po lesnej ceste (stromy označené bielou farbou), ktorá nás dovedie až k rázcestiu so zelenou značkou nad Šídom. Otočíme doprava a zjazd dole smerom na Šíd a pred cintorínom opäť doprava. O chvíľu prechod dolinkou a napájame sa na asfalt zo Šídu do Fiľakova.
újpess
|
