MTB | AKCIE 06-08

AKCIE 2006...

Cyklomaratón otvorené ME APACHE Slovenský raj 2006

Len náhodou sme objavili na nete, že sa 12.8.2006 koná tento maratón v Slovenskom raji práve vtedy, keď tam budeme tráviť dovolenku. Profil nebol na prvý pohľad tak strašný, ani okruh nebol dlhý. Prevýšenie 540m na jeden okruh. Za veľmi symbolické štartovné (100Sk), sme sa teda prihlásili, ale len do kategórie hobby. Sme predsa na dovolenke a nebudeme sa mordovať 4 okruhy (84km), prišli sme
predovšetkým relaxovať...

V deň preteku bolo od rána pekne. V mieste štartu a cieľa sa to pomaly plnilo pretekármi, divákmi, turistami... Bolo pripravené občerstvenie, zopár predajných stánkov so sortimentom pre cyklistov a turistov. Nakoniec som očakával väčšiu o niečo väčšiu účasť, možno preto to bolo tak, že termín kolidoval aj s cyklomaratónom v rámci Merida Peloton Cup-e vo Svite, na ktorom sa účastnil aj náš Ihla Ufo (ak nebude lenivý, možno sprostredkuje atmosféru). Ale nakoniec to bolo úplne fajn.

My „ lepší“ , teda Matt, Kubo, Andy a Bívis, sme sa na štarte postavili dozadu. Asi tak z polovice sme vedeli čo nás čaká na trati, pretože sme si ju boli predtým vyskúšať. Prakticky sa hneď od začiatku stúpalo do polovice trate. Zo začiatku bol terén dosť náročný v dôsledku zvažovania kmeňov po nej, takže to bolo rozryté, išlo sa ťažko, pozor bolo treba dávať na šmyky. Neskôr sa to zmenilo na tvrdý kamenistý, či skôr skalnatý podklad. Čo sa týka mokroty, bolo aj miestami blatisto, keďže mierne spŕchlo deň predtým. Je zaujímavé ako sa dá človek ľahko strhnúť závodnou atmosférou, pretože sme boli o cca 8 min rýchlejšie na Kláštorisku (niečo cez 6 km od štartu). A to sme s bratom, teda Kubom Ufom nešli až tak lajdavo predtým ...

Vlastne po tadeto vedie aj oficiálna cyklotrasa z Podlesku, škoda že ich nie je viac. Od Kláštoriska začala ďalšia technická pasáž na skalnatom podklade, len sa pridali aj korene stromov a to všetko v „ peknom“ uhle nábehu. Na najvyššom bode trate (pri konci pešej túry cez Suchú Belú) sa cesta zmenila v asfaltovú, s následným klesaním, miestami nebezpečným, kvôli štrku v zákrutách, pred ktorými sa dala nabrať pomerne slušná rýchlosť, bolo treba ísť obozretne J . Z tohto zjazdu sa ešte asi 2 km pred cieľom prudko odbočovalo doľava do lesíka na lúčku vedľa kempu, na ktorej bolo rázcestie, kde sídlila aj občerstvovačka. My hobbysti sme na ňom odbočovali doprava a naspäť cez lesík na asfaltku a do cieľa, ostatní odbočili doľava, kde absolvovali prechod cez vodné rebríky.

V cieli nás čakalo pivečko, klobáska, živá muzika, skrátka taká príjemná pomaratónska atmosféra ... a neskôr prekvapenie, ktoré sa týkalo našej Andyky. Úplne nečakane a právom vyhrala svoju kategóriu hobbystiek, stala sa majsterkou strednej Európy...

Na Kráľovej holi ...

Slovo dalo slovo a istú sobotu sme sa vydali pokoriť najvyššie položený vrch dosiahnuteľný na bicykli. Celú akciu sme absolvovali v zložení: Predseda a jeho Podpredseda, Kubo a jeho Anjel, Krista a Matt. Počasie prialo, bolo slnečno a teplo, ale len v nižších polohách, postupne nárastom nadmorskej výšky sa prejavovala veterná a o niečo chladnejšia klíma, avšak to sa dalo očakávať.

Ja s Kristom sme si dali základný tábor už na námestí v Muráni (394m n. m.) a odtiaľ sme vyrazili po asfaltke za ostatnými cez Šumiac (druhý tábor, 880m n. m.) až na samý vrchol (1946m n. m.), kde sme sa mali všetci stretnúť... Cestou do Šumiaca sme sa mali možnosť pomaly rozcvičiť, keďže už tu na nás čakali stúpania a našťastie aj klesania. V Šumiaci potom treba nájsť cestu na sever z námestia, kde sa aj vlastne začína modrá turistická značka, avšak my budeme pokračovať po širokej šotolinovej ceste.

Samotný výšľap nie je veľmi náročný, i keď by sa to tak nemuselo zdať, treba ísť svojím vlastným tempom a je to v pohode. Po ceste sa núka nespočetné množstvo zastávok s výhľadmi, samozrejme, že fotoaparáty boli v našej povinnej výbave. Cesta sa asi na 11km rôzne kľukatila , menila svoju tvár, po šotoline sa zmenila na lesno-kamenistú, ku koncu sa dokonca opäť zasfaltovala (od Predného sedla). Dokonca je tu možnosť ovlažiť sa v horskom potôčiku po pravej strane. To už sa však pomaly blížime k sedlu Snehová jama a čakajú nás posledné kilometre.

Tie nám pomáhajú zdolávať pekné výhľady na Vysoké Tatry (ak samozrejme vystihneme počasie, čo bol aj náš prípad). Teraz to už máme veľmi blízko vrcholu, na ktorom sa nachádza TV vysielač. Vrchol nás privítal silným vetrom s menšou oblačnosťou, avšak slnečno. Radšej sme sa zložili do závetria s výhľadom hlavne na spomínané Vysoké Tatry. Po malom občerstvení a oddýchnutí, pokochaním sa dosýtosti aj okolitým výhľadom sme sa teda pobrali späť.

Čakal nás úchvatný zjazd, pri ktorom sa s klesajúcou výškou postupne na našu radosť otepľovalo. Na námestí v Šumiaci sme sa opäť rozdelili, pridal sa k nám aj Petross. Po zabočení na asfaltku do Muráňa sa Krista vydal doľava na zelený turistický chodník, ja s Petrossom sme ešte pokračovali ďalej stúpaním po ceste do sedla Javorinka, na ktorom sme aj my bočili doprava na modrý turistický chodník, lepšie povedané asfaltovú cestu, ale tiahnucu sa v prostredí lesa a lúk. Na ňu sa aj Krista nesôr napojí. Po nej sa postupne dostávama rýchlym zjazdom priamo
k odparkovanému autu. Druhá časť výpravy využila možnosť obhliadky na Prednej Hore... Vrátili sa odtiaľ všetci. Po následnom zvítaní sme sa pobalili, biky vykvačili na strechy a hajde domov po veľmi vydarenej akcii. V Tisovci sme sa ešte zastavili na výborný obed. m@tt